Asi každý z nás má občas pocit, že mu život „padá na hlavu“. Vďaka šialenej dobe si nestíhame uvedomovať a preciťovať chvíle, ktoré prežívame. Neustále sa za niečím ženieme. V práci podávame skvelý výkon. Napĺňame potreby všetkých naokolo, okrem nás samotných. V stresových situáciách robíme zbrklé rozhodnutia, ktoré majú ďalekosiahlejší dopad, ako si v tej chvíli uvedomujeme. Zameriavame sa na výkon. Večer padáme unavení do postele, kde nás nečaká úľava, ale kolobeh myšlienok o tom, čo sme mali, čo sme nestihli, čo musíme. Nároky na nás stále rastú a my sa ponáhľame. Znervózňujeme. Sme nepozorní. Neurotickí. Neostáva nám energia na kamarátov. Sme zlostní na ľudí, ktorí za naše rozpoloženie nemôžu. Hádame sa v rodinách. Zanedbávame starých rodičov. Bežíme dookola ako škrečky v koliesku, bez cieľa, bez prestávky.
Vyhasnutí ako žiarovky po dlhom svietení si uvedomujeme, že život nám akosi uniká medzi prstami. Dni plynú v šialenom kolotoči povinností. Rýchlosť času si uvedomujeme pri prevracaní stránok v kalendári. Nesťažujeme sa. Usmievame sa. Tvárime sa, že všetko stíhame. Všetko máme pod kontrolou. A ako čas plynie, náš život uteká…
Ale. Ak cítime, že potrebujeme zastaviť, zastavme sa. Nadýchnime sa. Spomaľme sa. Doprajme si reštart. Užime si čaro okamihu. Prežime chvíľu tu a teraz aj vnútorne, nielen neustálym sledovaním času. Zastavme. Veď je jeseň. Ideálne ročné obdobie na takýto reštart.
Čaro jesene dokážeme vnímať všetkými zmyslami. Prechádzka farebným lesom, kráčanie po opadanom lísti, ktorý pomaľoval čas, vôňa húb vznášajúca sa v povetrí, dotyky stromov pokorne stojacích a odolávajúcich počasiu. To všetko nás môže vrátiť k sebe. Vydajme sa po duchovnej obnove. Nemusíme vojsť do veľkolepého chrámu. Niekedy stačí aj les. Lebo stromy nehodnotia. Neponúkajú riešenia. Len sú. A my môžeme byť s nimi.
Vydajme sa na cestu lesom. Myseľ sa utíši. Duša pookreje. A nám sa uľaví. A ak hľadáte miesto, kde sa ticho stretáva s príbehom, vydajte sa na Duchovnú cestu vedúcu od Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej v Smolníku až ku Kaplnke Navštívenia Panny Márie v Štóskom sedle. Lesná trasa ponúka deväť zastavení – každé z nich je pozvánkou k zamysleniu, k spomaleniu, k návratu k sebe.
Cesta je nenáročná, značená žltou turistickou značkou, vhodná aj pre rodiny s deťmi. A predovšetkým – je to priestor, kde sa dá na chvíľu zastaviť. Nadýchnuť sa. Vnímať farby, vône, ticho.
Lebo niekedy práve v obyčajnom kroku lesom začína neobyčajná obnova duše. A možno aj návrat domov – k sebe.

Počas prechádzky sa môžete zastaviť na obrej lavičke, z ktorej sa otvára nádherný výhľad na v doline učupený Smolník a majestátne Volovské vrchy, ktoré ho obklopujú. Je to miesto, kde sa dá len tak sedieť, mlčať a nechať myšlienky plynúť spolu s vetrom.
Po ceste natrafíte aj na lesnú studničku, ktorú minulý rok s láskou zrekonštruovala partia nadšencov Geocachingu. Spolu s oddychovým miestom vytvorili priestor, kde sa dá načerpať nielen voda, ale aj pokoj.






