Vznik nápadu
Počas všedného marcového venčenia Baka sme prechádzali okolo židovského cintorína, kaplnky sv. Jozefa abývalej úpadnice Jolany. Boli sme zvedaví, ako vyzerá miesto, kde kedysi areál ŽB Smolník poskytoval obživu mnohým baníkom a ich rodinám. Len tí z nás, ktorí tieto časy zažili vedia posúdiť, ako veľmi sa areál zmenil. Po budovách neostala ani tehla, miesto, kde kedysi stála ťažná veža Pech je náročné zamerať. Vegetácia ovládla areál. A len z rozprávania rodičov či starých rodičov a za pomoci fotiek a bujnej fantázie je možné predstaviť si, ako to tu kedysi vyzeralo. Frustrovaní a smutní sme sa prešli až na halne a odkalisko. A presne na odkalisku v nás skrsol spontánny nápad: „Čo keby sme tieto miesta prepojili a vytvorili náučný chodník, ktorý by zachovával zmienku o tom, aké to tu kedysi bolo?“. Veď nezainteresovaný človek, alebo mladá generácia o týchto miestach nič nevedia. A postupom času si príroda berie aj to posledné, čo tu kedysi bolo.
Fantázia začala pracovať a spočiatku matná predstava dostávala čoraz jasnejšie kontúry. A ako to už býva, neplánované a spontánne nápady sú tie najlepšie. S našim zámerom sme sa zverili ďalším nadšencom, ktorí sa vo voľnom čase snažia o zachovávanie smolníckej histórie. A tí nám dali za pravdu. Nápad v nás bublal a čakal na vhodnú príležitosť. Tá sa naskytla vďaka Nadácii SPP, ktorá vyhlásila výzvu na predkladanie projektov v Grantovom programe SPPoločne pre komunity. Keďže sme získali podporu Baníckeho spolku Bratstvo Smolník – Smolnícka Huta, napísali sme projekt a čakali.
Schválenie projektu a prípravná fáza
Ako dnes si pamätám, ako mi zavibroval mobil na ceste na Petřín. Písal sa 30. máj 2024 a Nadácia SPP nám potvrdila schválenie projektu. Nadšeniu nebolo konca kraja. A potom prišlo vytriezvenie. Po prejdení si trasy a konečnej dohode ako bude chodník vedený nasledovali papierovačky, papierovačky, papierovačky.
V tomto duchu sa niesla úvodná príprava chodníka. Na to, aby vôbec mohol vzniknúť sme potrebovali súhlasy všetkých zainteresovaných strán. V úvode sme lúskali katastrálne mapy, spisovali sme čísla parciel a oslovovali vlastníkov pozemkov. Stretli sme sa so starostami Smolníka a Smolníckej Huty a oboznámili sme ich s našim zámerom. Nepochybne nás to všetko stálo množstvo času a vzácnych nervov. My sme chceli makať v teréne, osádzať tabule a nie hrať sa na byrokratov! Až počas „chodu“ sme zistili, čo všetko je potrebné na to, aby chodník mohol uzrieť svetlo sveta.
Pri spomienkach na toto obdobie mi stále naskakuje husia koža. Dni plynuli a za nami neboli žiadne výsledky. Vždy, keď sme to už chceli vzdať, prišlo súhlasné stanovisko, alebo povzbudenie od ľudí, ktorí si to možno ani neuvedomovali. A to nám dodávalo chuť pokračovať a nezabaliť to ešte v zárodkoch. No podarilo sa a stálo to za to. Keď sme vedeli, že máme túto fázu zvládnutú, s vervou sme sa pustili do ďalších aktivít. Dúfajúc, že ďalšia etapa bude jednoduchšia.
Príprava textov na informačné tabule
Nasledovalo obdobie vrátenia sa do školských čias. Oprášila som knižný preukaz do Vedeckej knižnice v Košiciach. Zásobila som sa množstvom odbornej literatúry a trávila hodiny nad knihami. Kuchyňa nášho jednoizbového bytu sa zmenila na študentskú izbu. Kuchynskú linku okupovali knihy, poznámky a zvýrazňovače. Poprehrabovala som dedkovu bohatú knižnicu a spokojná s množstvom textu som sa pustila do jeho spracovávania. No tápala som. Informácii bolo veľa, zaujímavosti tak isto. Čo je relevantné – na to som nemala odpoveď. Tak som sa s vervou kútrala v rodinných albumoch a spoznávala zákutia babkinho pôjdu. Objavovala som nielen informácie k „téme“, ale s nostalgiou som sa vrátila do detstva. Do čias, keď dedko študoval knihy a podstatné informácie si pedantne podčiarkoval červenou farbičkou.
Odrazu som vedela, akým smerom sa uberať a aké informácie budú tabule obsahovať. Až pri prehľadávaní rodinných albumov si človek uvedomí plynutie času a pripomenie si spomienky uložené v pomyselnom „zadnom šuplíku“. Táto výprava bola obohacujúca, nostalgická, smutná i veselá zároveň. Veľmi nápomocní mi boli Blanka Gajdošová, páni Vasilco, Macko a Gerhart. Každý z nich svojským spôsobom bojuje s časom a uchováva históriu Smolníka najlepšie ako vie. Vďaka nim som získala odpovede na mnohé otázky. No stále bolo potrebné orientovať sa v problematike. Náročné bolo pracovať aj so zdrojmi, nakoľko bolo potrebné získať súhlasy s uverejnením textov a fotografii. No aj v tejto fáze sme uspeli a po hodinách zdrojovania sme mali predbežnú obsahovú stránku tabúľ.
Potom prišla na rad vizualizácia. Náčrty na papieri vyzerali skvele. No omnoho náročnejšie bolo všetko vtesnať na plánovaný rozmer. Nasledovali hodiny kooperácie so skvelou a trpezlivou grafičkou z Reklamnej agentúry Vizual. Hoci boli texty x-krát čítané a kontrolované, stále sa niekde vkradla chybička. Grafické návrhy sme upravovali a opravovali, menili a prispôsobovali. Až tu zrazu po týždni vymieňania si mailov stáli hotové tabule predo mnou a ja som tomu nemohla uveriť. Takmer tri mesiace „neviditeľnej“ a mravenčej práce sa zrazu zhmotnilo.
Komunitná brigáda č. 1 – 27.júl 2024
Po všetkých peripetiách sme sa konečne mohli pustiť do prác v teréne! Účasť dobrovoľníkov na našej prvej brigáde prekonala naše očakávania. Po úvodných inštrukciách sme sa rozdelili na skupinky a pustili sme sa do práce.
Menšia skupinka sa presunula na bývalý závod ŽB Smolník. Chlapi vykopali drážku pri Karitase, aby mala banská voda kam odtekať a nehromadila sa pred portálom. Následne sme vyčistili miesto, kde plánujeme osadiť info tabuľu. Vyčistili sme ho od “zatúlaného” odpadu a vzpínajúceho sa porastu. Následne sme si vzali na paškál miesto, kde sa kedysi majestátne týčila šachta Pech. Nebyť bývalého baníka, ktorý prišiel na pomoc, asi by sme to miesto nepohľadali. Spokojní s dobre vykonanou prácou sme sa stretli so skupinkou, ktorá čistila začiatok chodníka v smere ku Cholerovému krížu na Halni.
Namakali sa teda riadne, ale výsledok stojí za to. Z chodníčka odpratali majestátnu borovicu, ktorá ukončila svoj stromí život v dôsledku vetra. Poslúži aj po svojom skone – šikovná partia pripravila základ na budúce lavičky. Zatiaľ sú len provizórne, drevo sa suší, ale chystáme sa ich dokončiť. Vyčistili okolie kríža a zarovnali “rigol” aby sa nám po chodníku lepšie kráčalo, odstránili konáre, ktoré tu zasahovali. Po spoločnej fotke s dobrým pocitom na sme sa stretli u Marianny a v družnej debate sme zapili úspech chutnou kofolou, ktorá po horúčavách a lopote padla viac než vhod.
Milé dámy, chalani a páni! Ešte raz sa Vám všetkým chcem poďakovať za odmakané dopoludnie. Som dojatá, nadšená, plná rešpektu k Vám všetkým, ktorí ste podali pomocnú ruku a pomohli k verím prospešnej veci. Som šťastná, že som opäť spoznala nových a šikovných ľudí, ktorým história a príroda (nielen Smolníka) nie je ľahostajná.
Komunitná brigáda č. 2 – 24. august 2024
Po mesiaci príprav sme sa opäť stretli v teréne. Už v takmer rodinnej atmosfére sme sa pustili do ďalšej etapy prípravných prác na chodníku.
Našim cieľom bolo spevniť pár metrový úsek chodníka, odstrániť zasahujúce konáre stromov, vyčistiť miesta s popadanými stromami a vyzbierať odpad, ktorý sa v lese “náhodne vyskytol”. Práca nás mimoriadne tešila. Už po chvíľke sme za sebou videli badateľné výsledky. Po spevnenom úseku je radosť kráčať, konáre nám už neošľahajú tváre a obyvatelia lesa sa neporania na odpade, ktorý im tu zanechali “poriadkumilovní ľudia”. Krásnym bonusom sú utešené prírodné lavičky, ktoré vábia na chvíľku oddychu.
Moji milí. Ste skvelí. Vážime si čas a ochotu každého z vás. Je skvelé vedieť, že po svete ešte pobehujú ľudkovia, ktorým záleží na blízkom i vzdialenom okolí a prírode. Je skvelé, že svojím nadšením povzbudzujete k realizácii podobných aktivít. Aj vďaka vám história našej obce nezapadne prachom. Aj vďaka vám je naše okolie čistejšie a prístupnejšie pre všetkých, ktorí chcú zrelaxovať na miestach, ktoré dýchajú bohatou baníckou históriou…
P. S. Viac fotografii si môžeš pozrieť v sekcii Aktuality :).
Príprava oddychového miesta pri „Jozefovi“
Cieľom nášho náučného chodníka bolo nielen zachovávať minulosť a vzdelávať, ale zároveň motivovať ľudí k pobytu v prírode. Preto sme pri písaní projektu mysleli aj na vytvorenie oddychových miest, kde pocestní načerpajú silu a zrelaxujú v pokoji prírody. Počas prvej brigády partia dobrovoľníkov vytvorila lavičky pri kríži na „Halni“. V druhej etape sme vytvorili pár lavičiek aj na „závaloch“. No najkrajšie miesto chodníka na svoje oddychové miesto stále čakalo.
Kaplnka sv. Jozefa stojí učupená na mieste bývalého skladišťa strelného prachu. Ešte donedávna vítala pútnikov i baníkov na bohoslužbách a baníckych oslavách. Dnes stojí zabudnutá a značne znehodnotená na peknej, no neudržiavanej lúke. Je hriechom nechať spustnúť toto nádherné miesto.
A tak sa šikovní chlapi pustili do práce a zrevitavizovali aspoň jej okolie. Chopili sa kosy a pokosili vysokú trávu, ktorú následne upratali. Následne sa popasovali s popadanými stromami v blízkosti. Vdýchli im druhý dych v podobe jednoduchého stolu s lavičkami.
Niekedy netreba veľa. Ako povedal Feri: „Nápad, chuť, trochu potu a zrodilo sa miesto na oddych či malú prechádzku.“.
Betónovanie základov, výroba a osádzanie stojanov
Chodník sme počas dvoch úspešných komunitných brigád upravili a vyčistili. Oddychové miesta už čakali na svojich návštevníkov a vyrobené informačné tabule okupovali dreváreň. Na to, aby poskytovali informácie na svojich stanovištiach bolo potrebné pripraviť ešte drevené stojany a hlavne – kvalitné betónové základy, ktoré tabule ukotvia a udržia aj pri nepriaznivom počasí.
A tak sme sa chopili čakanu, lopaty a pustili sme sa do kopania. Bola to fyzicky asi najnamáhavejšia činnosť pri prácach v teréne. V horúčavách sa lopotiť s tvrdým podlažím bolo náročné. Centimetre tvrdej zeminy však pomaličky ubúdali a meter sa zabáral čoraz hlbšie. Keď už bola jama vyhĺbená tak akurát, osadili sme do nej betónové tvárnice, ktoré sme zaliali betónom. Túto činnosť sme absolvovali celkovo päťkrát. Hoci s pľuzgiermi na rukách, ale s dobrým pocitom sme sa radovali zo splnenia ďalšej úlohy z pomyselného zoznamu.
Na rad tak prišli už „len“ drevené stojany. Najskôr ich však bolo potrebné vyrobiť. A hoci sa to nezdá, ich opracovanie a „ozdobenie“ strieškou tiež čosi trvalo. Aj keď sú na prvý pohľad všetky rovnaké, každý z nich je iný. A jedinečný. Dnes už stoja namaľované na svojich stanovištiach a vítajú pocestných s dôležitými informáciami.
Značenie chodníka
Na záver sme si nechali značenie chodníka. Vizualizáciu sprevádzajúcej značky sme mali v hlave už dávno. Na výrobu jednoduchej šablóny nám poslúžil pevný plast z pracieho gélu. Vybavení pilníkom, šablónou, farebnými sprejmi, štetcami a farbou sme sa vybrali do terénu. Bola to mravenčia, ale dôležitá práca. Snáď sa nik nestratí a naše značky povedú všetkých návštevníkov bezpečne až do cieľa.
Na záver…
Ako sa hovorí: „Kto neskúsi, ten nezistí.“. A my sme zistili. Náučné chodníky už neberieme ako samozrejmosť. Nedívame sa na ne len ako na informačné tabule osadené kdesi – tamsi. Vážime si všetkých, ktorí rovnako ako my prešli dlhú cestu k tomu, aby tieto tabule v teréne stáli a odovzdávali pocestným odkaz. Lebo len ten, kto si prešiel všetkými prípravami pochopí, koľko času, snaženia, financií a nadšenia stojí za náučnými chodníkmi. A tí, ktorí nepriložili ruky k dielu, ktorí nepomohli, ktorí nepodporili – nemajú právo kritizovať.
Aj vďaka „nášmu“ náučnému chodníku sme navštívili miestne expozície, navštívili sme skvelé Banské múzeum v Poráči. Niekedy sme až fanaticky nazerali na iné náučné chodníky. Všímali sme si ich prevedenie, tabule, texty, značenie. Aj na základe nich sme „šperkovali“ ten „náš“. Okrem toho sme spoznali mnoho úžasných ľudí, ktorím nie je ľahostajné ich okolie. Ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase prejdú desiatky kilometrov aby pomohli vytvoriť niečo, čo bude slúžiť všetkým. Len preto, lebo v tom vidia zmysel. Upevnili sme vzťahy s tými, ktorí sa aktívne, nízkonákladovo, ale so srdcom a nadšením snažia uchovať to, čo nám minulé generácie vybudovali a zachovali. A o tom to je. Nie je dôležitý cieľ (hoci poteší). Dôležitá je cesta. A tá nás naučila veľmi veľa :).
Pri rekapitulácii uplynulého obdobia mám zimomriavky. Nie sú to už zimomriavky z byrokracie. Ale zo skvelej práce, ktorú sme odviedli – popri práci, popri rodinných patáliách, popri únave z problémov bežných dní. Som hrdá na nás všetkých, ktorí sme sa nenechali opantať počiatočným nadšením a zotrvali sme až do konca. Hoci nie vždy sa chcelo, hoci nie vždy sa darilo.
Verím, že „náš“ chodník prevedie zákutiami okolia Smolníka a Smolníckej Huty návštevníkov, ktorí sa k nemu budú správať s úctou a rešpektom tak, aby mohol odkaz o baníctve nášho regiónu odovzdávať všetkým ktorí o to budú mať záujem.
Na záver by sme sa chceli poďakovať. Baníckemu spolku Bratstvo Smolník – Smolnícka Huta za to, že nám prejavil dôveru a umožnil nám pod svojim patronátom realizovať svoj zámer. Nadácii SPP za poskytnutie finančného príspevku vo výške 1130 eur na pokrytie výdavkov spojených s výrobou a osadením info tabúľ. Rudohorskej investičnej spoločnosti, a. s. za povolenie trasovať chodník na súkromnom pozemku bývalého závodu ŽB Smolník. Obciam Smolník a Smolnícka Huta za povolenie trasovať chodník na obecných pozemkoch. Blanke Čechovej a Otomárovi Vasilcovi za cenné informácie. Rodinám Tekeľovej a Fuskovej za poskytnutie cenných fotografií. Jaroslavovi Gerhartovi a Ladislavovi Mackovi za pomoc pri prácach v teréne, pri otvorení chodníka a za oveľa, oveľa viac. Dobrovoľníkom vo freemap.sk za možnosť využiť ich mapy. Veľké poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí v pekotách a horúčavách priložili ruku k dielu a trávili s nami čas na komunitných brigádach pri úprave a trasovaní chodníka, budovaní oddychových miest, či pri betónovaní základov na tabule. Ďakujeme všetkým, ktorí propagovali postup prác ale i otvorenie chodníka na sociálnych sieťach. A v neposlednom rade ďakujeme aj našim rodinným príslušníkom – manželom a manželkám za podporu a vytvorenie priestoru na sebarealizáciu. Ďakujeme vám všetkým za to, že ste spolu s nami videli zmysel v tom, čo sme spoločne vytvorili :).
