Ako spojiť turistiku, baníctvo a spoznávanie známych i menej známych miest na Slovensku? Veľmi jednoducho. Vydajte sa na Barborskú cestu vedúcu cez miesta, kde kedysi prebiehala ťažba vzácnych rúd – zlata, striebra, či medi. Chodníčky Barborskej cesty vedú po najväčších stredoslovenských banských mestách – nádhernou Banskou Bystricou, spanilou Špaňou Dolinou, zlatou Kremnicou či romantickou Banskou Štiavnicou. Za návštevu však určite stoja aj menej známe, no o to krajšie mestá a miesta.
Čo Vás na tejto ceste čaká? Priblížne 187 km dlhá trasa vedúca z Banskej Bystrice, do ktorej sa na konci putovania vrátite. Trasa je rozdelená na 9 etáp, ktoré sú plánované tak, aby mal turista čas spoznať lokálne zaujímavosti, nepreťažil sa a mal kde na noc hlavu skloniť. Niektoré etapy sú kratšie, niektoré dlhšie, ale všetko je o plánovaní. V minulosti sme ju delili na dvojdňové etapy, tento rok sme sa ju rozhodli zdolať naraz. To, akým spôsobom ju turista prejde je o jeho kondícii, počte dní dovolenky, či času, ktorý chce v jednotlivých mestách stráviť.
Cesta je pomenovaná po patrónke baníkov – sv. Barbore. Legenda hovorí, že umrela mučeníckou smrťou keď mala 29 rokov a práve preto je na ceste 29 symbolických zastavení na miestach, ktoré sú banícky, historicky, prírodne, nábožensky, kultúrne či technicky významné.
Na čo sa po ceste pripraviť? Určite nepreceňte vhodnú obuv – keďže sa striedajú asfaltové úseky s lesnými chodníčkami, je fajn mať suchú a pohodlnú obuv. Verte mi, od pľuzgierov na nohách sa odvíja celková pohoda človeka, ktorá má veľký vplyv na mnoho vecí. Keďže po ceste prechádzate cez mestá, zásoby vody či potravín si poľahky doplníte a nie je potrebné preťažovať batoh. Je však pravdou, že počas leta sme po ceste nenašli veľa studničiek s vodou, preto treba zásobu vody prispôsobiť počasiu a pitnému režimu.
Banský Studenec či okolie Šášova sú lokality, kde nás domáci upozornili na miestnych macov – stopy v blate zabezpečili zrýchlený presun krajinou, počas ktorého som vnímala intenzívnejšie zvuky lesa a ani pocit, že ma v lese niečo sleduje mi na pohode nepridal. Neskôr sme sa dozvedeli, že Štiavnické a Kremnické vrchy sú ich domovom, takže sa na to psychicky, fyzicky, spirituálne, alebo len sprejom proti medveďom treba pripraviť. Prístreškov, kde by sme strávili noc sme veľa nenašli, ubytovanie sme si riešili v civilizácii.
Prečo sa na túto cestu vydať? Prejdete sa po kopcoch a lúkach, z ktorých sú fascinujúce výhľady a v každom počasí majú svoju nevšednú atmosféru. Pri východe či západe slnka sa celkový dojem z krajiny ešte viac umocní a človek zabudne na peripetie všedných dní. Ak ste romantik, budete krochkať blahom a do civilizácie sa Vám absolútne nebude chcieť vrátiť. Lúky plné farebných kvetov, poskakujúcich lúčnych koníkov či pestrofarebných motýľov polahodia nielen oku. Doliny cez ktoré budete prechádzať majú tiež svoje čaro. Počas nášho putovania sme mali šťastie na milých ľudí, čo v nás vyvolalo nádej, že to s našou krajinou a spoločnosťou nie je také zlé. Pri troche šťastia uvidíte zvieratká v ich prirodzenom prostredí. V Strede Európy odporúčame zastavenie pri pastvinách lokálnych kravičiek. Vziať si ich tak domov a uchrániť pred pekáčom…
Spoznáte nevšedné kúty našej vlasti, dozviete sa niečo nové a v neposlednom rade – aktívne si oddýchnete, vypnete a možno viac spoznáte samých seba. Nepodstatnou, no o to potešujúcou odmenou za prejdenie trasy môže byť certifikát, medaila a odznak za prejdenie trasy, čo zdokladujete pečiatkami v zápisníku, ktorý si môžete vyzdvihnúť v Mestskom informačnom centre v Banskej Bystrici. Zápisník je tiež superpomocník pri plánovaní etáp – obsahuje popis trasy, zaujímavosti v danej etape, profil trasy, informácie o ubytovaní, fotografie, miesto na pečiatky – skrátka – všetko podstatné k ceste. Info o ceste nájdete aj na stránke, ktorá ponúka mnoho informácii ako aj aktualizácie k jednotlivým etapám.
Ktoré miesta na trase boli z môjho pohľadu najzaujímavejšie? Všetky. Každý z úsekov cesty bol niečím výnimočný. Či už to bolo prírodou, pamiatkami či celkovou atmosférou.
Prvá etapa z Banskej Bystrice do Starých hôr bola vďaka upršanému a hmlistému počasiu tajomná, čo najmä okoliu Španej Doliny dodávalo svojskú atmosféru. Z kedysi kráľovského mesta Banskej Bystrice preslávenej ťažbou medi a sídlom Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskem spoločnosti sme sa prešli do pamiatkovej rezervácie Španej Doliny – kedysi baníckej osady s dnes typickou baníckou architektúrou až do Starých hôr – pútnického miesta s liečivou vodou. Najmä okolie Španej Doliny bolo zaujímavé haldami, pozostatkami odkaliska a mnohými artefaktami, ktoré pripomínajú banskú históriu oblasti. Zaujal ma banský dopravný tunel, resp. štôlňa nazývaná Prekop. Spája Španiu Dolinu a bývalú banskú osadu Piesky, ktorým sa dá so sprievodcom prejsť. My sme vstup nestihli, takže sa sem určite vrátime.
Nasledujúci deň sme sa z pútnických Starých Hôr presunuli po pohodlnej lesnej cesto do bývalej banskej osady Piesky. Zachovala sa tu kaplnka Panny Márie a dva vchody do štôlni. Asfaltová cesta do Harmanca okolo papierni veľmi neučarovala, ale v Kordíkoch moje srdiečko zaplesalo. Podobne tomu bolo aj na Sokolskej chate nad Tajovom. Mimochodom, je tu veľmi milá chatárka, krásne okolie a kofola, ktorá v horúčave padne viac než vhod. Nudný a strmý výstup na Skalku ozvláštnil Gergelyho tunel, ktorý bol v minulosti používaný na prepravu medi a striebra z hút v Banskej Bystrici a Tajova do mincovne v Kremnici. Skalka nám ponúkla výhľady na okolie a pohodlná cestička v nenáročnom teréne nás sprevádzala až do Krahúl.
Rázovitá obec Krahule bola v minulosti nemeckou osadou, v ktorej okrem drevorubačov, uhliarov žili aj baníci. Nachádzajú sa tu krásne zrubové domčeky. Nad obcou sa týči vyhliadková veže, z ktorej je pekný výhľad na Kremnicu. Cestička k veži je takmer neznačkovaná, oceníte tu navigáciu. Cez malú obec Kremnícke Bane – osadu kedysi pričlenenú ku Kremnici a známu čipkárstvom sme doputovali až do geografického stredu Európy. V okolí romantického kostolíka sa páslo stádo už spomínaných kravičiek. Nasledovala pre mňa jedna z najkrajších ciest cez Prepadlisko Šturc do Kremnice. Mimochodom prepadlisko má dĺžku viac než 700 m, šírku 250 a hĺbku 170 m. Vzniklo závalom banských diel pri zemetrasení. Sila prírody sa tu ukázala v plnej sile. Bývalé kráľovské mesto preslávené ťažbou zlata a sídlo najstaršej, do dnes fungujúcej mincovne na svete nás privítalo dominantou mesta – Kostolom sv. Kataríny už z krížovej cesty. Na Kremnicu odporúčam vyčleniť viac času, nakoľko sa tu nachádza veľa zaujímavosti, ale o tom inokedy. Cez obec Horná Ves – mimochodom autobusová zastávka tu bola fascinujúca grafitmi na banícku tému vedie cesta až do obce Stará Kremnička.
Zo Starej Kremničky sme sa presunuli do Šášovského Podhradia. Hrad ako aj miestnu expozíciu v starom domčeku neďaleko od hradu treba navštíviť. Perličkou sú zvedavé kozičky, ktoré hrad chránia pred náletovými drevinami. Cez výdatný stupák a polom sme si to šinuli so strachom z medveďov až do Sklených Teplíc. Pôvodný obyvatelia tu ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici a tiež produkovali technické sklo, ktoré hutníci využívali pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách. Dnes sú vyhľadávaným kúpeľným mestom pre svoje alkalicko-sadrové minerálne pramene vyvierajúce z jaskyne. Mimochodom, v roku 1876 sa tu konal I. Medzinárodný kongres baníkov a hutníkov a založila sa tu I. Medzinárodná vedecká spoločnosť na svete. Zrelaxovaný sme sa presunuli do obce Repište a napodobneniny stredovekého hradu Marcus. Poslednou zastávkou dňa bola Banská Štiavnica, ktorú netreba veľmi predstavovať. Toto kráľovské mesto preslávené ťažbou striebra je dnes s technickými pamiatkami zapísané v zozname UNESCO. Je to jedno z miest, kde treba stráviť pár dní, aby si človek stihol pozrieť všetky lokálne zaujímavosti.
Z centra Banskej Štiavnice sme sa cez barokovú kalváriu presunuli do Svätého Antona, ktorý je tiež zapísaný v UNESCO. V kaštieli sa nachádza vyhľadávaná poľovnícka expozícia. Pre mňa osobitou dedinkou je Banský Studenec. Cez obec prechádza aj Rudná magistrála. V tejto bývalej baníckej osade boli vybudované Kolpašské jazerá neskôr prebudované na tajchy. Retro krčmička s nezameniteľnou atmosférou a chladenou kofolou jednoducho zanechajú pozitívny dojem z dedinky. Cez obec Dubové naše kroky viedli až do Bacúrova – obce príznačnej košíkarstvom a Ostrej Lúky, ktorú preslávil rod Ostrolúckych, najmä priateľka Ľudovíta Štúra Adela. Mimochodom – ako to medzi Štúrom a Ostrolúckou bolo, vysvetlí nová expozícia v Kaštieli Ostrolúckych, ktorý je veľmi pekne zrekonštruovaný rovnako ako aj priľahlý parčík.
Cesta z Ostrej Lúky do Zvolena vedie po chodníku zarastenom vysokou trávou a kríkmi, čo dáva priestor pohybu miestnym diviakom, o čom nás presvedčili aj početné kopýtka v blate. Pri výhľade z Pustého hradu na Zvolen a Zvolenskú kotlinu človek pookreje. Asfaltová cesta okolo Hrona vedie do Kúpeľov Sliač. Miestne liečivé pramene ponúkajú zdravé osvieženie. Po spanilej lesnej ceste a prevažne lúkach sme doputovali až do Sampora, ktorý je momentálne domovom benediktínov. Ďalšou zastávkou po ceste je Hronsek s jeho jedinečným artikulárnym dreveným kostolíkom zapísaným v UNESCO. Odporúčame prehliadku spojenú so sprievodným slovom miestneho sprievodcu. Posledný úsek putovania do Banskej Bystrice vedie cez Vartovku, na ktorej je hvezdáreň. Po spanilých lúkach sme sa dostali až ku kostolíku, ku ktorému vedie kalvária. Kochali sme sa výhľadom na mesto, odkiaľ sme pred šiestimi dňami vydali na toto nevšedné a obohacujúce putovanie.
Čo dodať na záver? Barborská cesta nie je len o prejdených kilometroch. Je o histórii Slovenska, krásnej prírode a poznaní. Určite sa vrátite unavení. No určite bohatší o nové zážitky, poznanie a aj o nový pohľad na našu krajinu. Veď Slovensko nie je len o majestátnych Tatrách, hradoch, či jaskyniach. A keď prídete domov, pozriete sa na pečiatky v zápisníku či pamätnú medailu, budete vedieť, že ste prešli niečím výnimočným. Nie len cestou, ale aj príbehom našej histórie.
