Počas prechádzania náučným chodníkom medzi obcami Smolník a Smolnícka Huta pozornému oku neunikne zopár zanedbaných a pováľaných náhrobných kameňov a kamenný múr po pravej strane chodníka.
Toto miesto slúžilo od roku 1878 ako miesto posledného odpočinku pre tunajších obyvateľov židovského vierovyznania. Dostupné zdroje uvádzajú, že posledný pohreb sa na tomto cintoríne uskutočnil v roku 1938 (Zdroj: TEKEĽ, L., TEKEĽ. P. 2023. AKO TO VLASTNE BOLO – Prechádzka dejinami Smolníka.). Odborná literatúra uvádza, že cintorín meral asi 18 x 27 metrov a bol oplotený múrom. Na jeho južnej strane bol drevený plot. Cintorín mal 2 vchody a nachádzala sa tu malá drevená budova, ktorá sa do dnešných dní nezachovala. Údajne sa tu nachádzalo 26-30 hrobov, ktoré boli umiestnené v radoch na juho-severnom smere. Nápisy na pomníkoch ukazovali na východ. Ženy a muži tu odpočívajú neoddelene (Bárkány E. , Dojč, Ľ. 1991. Židovské a náboženské obce na Slovensku.).
Náhrobné kamene boli poškodené. Ochranný múr odoláva času a rovnako ako zbytky náhrobných kameňov sa snaží zachovať odkaz o obyvateľoch, ktorí tu tiež žili a písali nielen svoju osobnú históriu, ale aj históriu nášho regiónu. Cintorín pustne a naďalej chátra, odoláva sile prírody a ľudskej ľahostajnosti a apatii…
Popri štúdiu histórie Smolníka a zrhomažďovaniu informácii k informačným tabuliam som narazila na informácie týkajúce sa aj židovského obyvateľstva v našej obci. Tieto informácie by som chcela uchovať aj prostredníctvom tejto stránky.
Publikácia Židovské a náboženské obce na Slovensku uvádza, že v baníckych obciach neboli židia trpení. Dokonca kráľ Maximilián vydal nariadenie, podľa ktorého sa nesmeli usadiť do 7 míľ od baníckych obcí. Dôvod bol prozaický. Chceli tak zabrániť pašovaniu drahých kovov. Prísne zákony a nepriateľský postoj obyvateľstva zapríčinili krátku históriu židovského obyvateľstva v Smolníku. Židovská obec u nás vznikla v roku 1913. Vtedajším predsedom bol Josef Fried a neskôr Adolf Ritter a Herman WeinBerger. Náboženská obec mala svojho šócheta – mäsiara, mikvu – rituálny kúpeľ či židovské pohrebné bratstvo – Chevra kadiša. V období medzi rokmi 1899 – 1918 počet židovského obyvateľstva na našom území vzrástol. V roku 1930 tu podľa uvedeného zdroja žilo 32 židov. Antisemitská vlna sa prejavila aj v Smolníku. Na jeseň roku 1938 boli židovské deti vyhnané zo škôl a židovskí členovia obecného zastupiteľského zboru museli odstúpiť. Neskôr museli všetci židia nosiť žlté hviezdy.
Následne členovia nacistickej FS – Freiwillige Schutzstaffel a príslušníci Hlinkovej gardy násilne sústredili všetky smolnícke židovské rodiny a 27. mája 1942 ich odvliekli do Spišskej Novej Vsi. Odtiaľ boli 29. mája 1942 deportovaní do geta v poľskom meste Izbica. Následne boli presunutí do vyhladzovacích táborov. Podľa dostupných informácii nik z nich holokaust neprežil (Nagyová, A. 2019 (Ne)zabudnuté tragédie.).
Židovský cintorín v Smolníku je tichým pamätníkom, ktorý nám pripomína, že história našej obce je tkaná z mnohých príbehov a osudov. Kamene, ktoré odolávajú času, nesú so sebou odkazy ľudí, ktorí tu žili a prispeli k rozvoju nášho regiónu. Je dôležité si tieto príbehy pripomínať a udržiavať ich v pamäti, pretože sú súčasťou nášho spoločného dedičstva. Náš náučný chodník nám dáva možnosť nielen spoznávať prírodu a banícku históriu, ale aj zamyslieť sa nad tým, aké dôležité je uchovávať a rešpektovať históriu všetkých komunít, ktoré tvorili a tvoria našu spoločnosť.
