V zime, keď biele vločky zasypú krajinu, sa náučný chodník „Po stopách baníctva“ v Smolníku mení na kúzelnú cestu do minulosti. Na námestí privíta návštevníkov majestátna budova bývalej tabakovej továrne. Aj keď len ticho, bez života stojí, jej múry sú plné spomienok na časy, keď tu pulzoval život. Nemo pripomína dobu, keď pod šikovnými rukami miestnych žien vznikali cigary, ktoré boli distribuované do celého sveta. Vôňu tabaku dnes už necítiť. No budova stojí a tvorí neodmysliteľný kolorit obce. Stojí ako tichý svedok minulých období. Čaká na lepšie časy? Ktovie…
Kráčajúc asfaltovou cestou cez obec dôjdete ku Kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Aj táto baroková kaplnka nesie pečať baníctva – je ozdobená baníckym znakom – kladivkom a želiezkom.
Ďalšie kroky vedú ku ručne kovanému krížu na haldách. Chodníček sa kľukatí a pokračuje k židovskému cintorínu. Zasnežené náhrobné kamene pripomínajú životy ľudí, ktorí tu tiež zanechali svoje stopy. Zasnežené stromy okolo cintorína pridávajú tomuto miestu zvláštnu, takmer magickú atmosféru.
Kaplnka Jozefa Robotníka je ďalším miestom, ktoré stojí za zastavenie. Veď aj baníci sa sem chodievali modliť. Hľadali tu silu pre svoju ťažkú prácu. Prejavovali tu vďačnosť za šťastné vyfáranie z útrob zeme.
Následne sa prejdeme cez bývalý banský závod. No stavby ani budovy tu už nenájdeme. Sú dávno zrovnané zo zemou. Snehový poprašok ukrýva aj posledné stopy miesta, kde kedysi hučali stroje, kde chlapi prichádzali na ťažkú šichtu, aby svojimi mozoľnatými rukami vydolovali vzácne nerastné bohatstvo.
Hoci sa zdá, že tu nik nieje, v snehu nachádzame stopy po lesných obyvateľoch – plachých srnách a prefíkaných líškach. Sem-tam začujeme uzimeného vtáčika, ktorý sa rozhodol neuprednostniť teplé krajiny na prečkanie zimy. Lesní obyvatelia a hučiaci potok pripomínajú, že aj v tichu a v pokoji zimy sa príroda neprestáva hýbať a žiť. Biely sneh tlmí každý krok a ticho zimného lesa poskytuje priestor na premýšľanie a vnímanie. Minulosti i súčasnosti…
