Kamaráti Laci, Jarko a Feri si opäť vyhrnuli rukávy, doplnili palivo do motorových píl a v ich nažhavenom zvuku sa pustili do údržby ďalšieho úseku náučného chodníka Po stopách baníctva. Poslednú brigádu sme ukončili na odkalisku a ďalšie dva aprílové dni si vzali na mušku trasu od odkaliska smerom na závaly.
Príroda sa tu poriadne vybláznila. Tento úsek chodníka bol najviac zasiahnutý silným vetrom, ktorý nechal za sebou slušnú spúšť. Popadané stromy a skrížené konáre vytvorili prekážkovú dráhu, ktorej zdolanie by potrápilo nejedného turistu. No ako to už býva, keď sa stretnú prácechtiví a zanietení chlapi, neodradia ich ani stromiská a ani konáriská hala – bala popadané cez cestu. A to, čo by iných odradilo už z diaľky pre nich nepredstavuje prekážku.
Lesom sa niesol rytmický hukot motorových píl, ktorý stíchol len pri dolievaní benzínu a krátkom vydýchnutí. Každý rez uvoľnil ďalší meter chodníka, každý odhodený konár vrátil trase jej pôvodnú podobu. Kúsok po kúsku sa pred nimi otváral úsek, ktorý bol ešte donedávna nepriechodný.
A hoci sa na prvý pohľad zdalo, že príroda má navrch, opäť zvíťazila ľudská vytrvalosť, poctivá práca a najmä snaha uchovávať to, čo zo slávnych dôb Smolníka a okolia ostalo. Náučný chodník potrebuje ešte pár hodín poctivej práce, no vďaka pracovitým chlapom je nielen tento vetrom najpoškodenejší úsek chodníka prechodnejší a bezpečnejší.
