Klopačka je historické zvukové signalizačné zariadenie, ktoré sa používalo najmä v baníckych oblastiach. Ich pôvod podľa dostupných zdrojov siaha až do obdobia stredoveku. Signalizovali začiatok a koniec pracovnej smeny, no aj iné dôležité udalosti, ako napríklad banské požiare či banské nešťastia. Ich zvuk bol dostatočne prenikavý a bolo ho počuť na veľké vzdialenosti, podobne ako zvonenie zvonov. Zvuk klopačky sa stal symbolom baníckej identity a bol často spájaný s disciplínou a poriadkom v baníckych komunitách.
Klopačka bola zvyčajne vyrobená z dreva, najčastejšie z jaseňového, aby mala dobré akustické vlastnosti. Základom bola hrubá drevená doska elipsovitého tvaru (dĺžka 70 – 150 cm, šírka 10 – 15 cm, hrúbka 4 – 5 cm), ktorá bola zavesená na strome, stojane alebo v špeciálnej stavbe. Zvuk sa vytváral údermi dreveného kladiva na dosku. Okrem klasických drevených klopačiek existovali aj kovové varianty, ktoré sa používali v neskorších obdobiach a mali odolnejšiu konštrukciu. Dnes ich funkciu nahrádzajú moderné elektronické systémy.
Klopanie na klopačke nebolo len bezmyšlienkovým búchaním. Existovali špecifické rytmy, ktoré signalizovali rôzne udalosti, napríklad pomalé a pravidelné klopanie znamenalo začiatok pracovnej smeny, zatiaľ čo rýchle a prerušované údery mohli upozorňovať na nebezpečenstvo.
Dnes sú klopačky historickými pamiatkami, ktoré sa zachovali v niektorých baníckych mestách. Niektoré z nich sa stále používajú pri kultúrnych podujatiach, napríklad pri baníckych slávnostiach alebo ako turistické atrakcie. Medzi najznámejšie zachované klopačky na Slovensku patria klopačka v Banskej Hondruši, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, klopačka v Banskej Štiavnici, v Španej Doline či v Kremnici.
Nová klopačka pribudla aj v Smolníku. Vypína sa na skale, ku ktorej sa poľahky dostanete z Hajdovej doliny. Cestu k nej označujú drevené značky. Okrem zaklopania na klopačke si môžete užiť aj neopozerané výhľady na obec a jej okolie, či oddýchnuť na novovybudovaných prírodných lavičkách.
Zdroje informácii k článku som čerpala z Encyklopédie poznania a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.
