Banská kaplnka sv. Jozefa patrí k najstarším kaplnkám v Smolníku. Jej osud je spätý s históriou ťažkej práce pod zemou a viery nad ňou. Od svojho vzniku až po presun na nové miesto prežila dramatické chvíle, ktoré sú svedectvom o premenlivosti času a neústupnosti ľudského ducha. Táto nenápadná stavba, ktorá vítala pútnikov i baníkov, je živou spomienkou na duchovnú i pracovnú silu, ktorá formovala život baníckej komunity.
Kaplnka bola postavená v roku 1645 vedľa odvalu v doline Schläglersgrund. V roku 1903 sa začala jej budova prepadávať v dôsledku podkopania banským dielom Engelbert Kiesstole.
Zdroj: archív rodiny Fuskovej
Zdroj: archív rodiny Tekeľovej
Pred úplnou deštrukciou kaplnky bol zachránený jej inventár. V roku 1904 bola vybudovaná nová kaplnka sv. Jozefa na mieste bývalého skladišťa strelného prachu. Skladište bolo z bezpečnostných dôvodov dostatočne vzdialené od hlavného banského závodu. Následne do nej bola premiestnená socha sv. Jozefa z pôvodnej kaplnky. (Zdroj: TEKEĽ, L., TEKEĽ. P. 2023. AKO TO VLASTNE BOLO – Prechádzka dejinami Smolníka. 478 s.)
Práve na tomto čarovnom mieste v minulosti baníci v prvý májový deň slávili svätú omšu. Symbolicky v deň osláv sviatku práce tu baníci prejavovali svoju vďaku za svoju ťažkú a nebezpečnú prácu a ochranu pri jej vykonávaní. Táto tradícia nielenže pripomína hlbokú duchovnú spojitosť baníkov, ale tiež udržiava živé dedičstvo ich obetavosti a úcty k hodnotám, ktoré formovali ich život.
